Barka

Bosými nohami hlasno chodím po byte, čo u mňa absolútne nie vo zvyku. Ale dnes od rána porušujem akékoľvek moje zvyky, a vraciam sa do mojich zvyčajných nezvyčajných koľají, krokov, cestičiek. Dlaždice ma príjemne chladia, ale ja tento pocit akosi nevnímam. Nevnímam ani iné pocity, ktoré by mi mali viac dať, ako brať, ale ja akosi nechávam všetko mimo mňa, a dupotajúc […]

Je sobota ráno, pre mňa pracovné, ako po niekoľko ostatných týždňov. Čas a dni sa mi zliali do jednej dlhej, veľkej, búrlivej rieky, ktorá popod moje okná uteká, a akosi zabudla, že ja stojím na brehu.. ale to je dobre. Nechcem, aby ma táto rieka vzala so sebou.. ešte nie. 🙂 Moje prežité v ostatných dňoch akosi zapríčinili, že som sa nachádzala v absolútnom stave […]

..zaspávala som s hviezdnou oblohou pred očami… už dávno som nevidela tak krásnu Mliečnu dráhu… Veľký voz obkolesený miliónmi, miliardami hviezd, hviezdičiek včera večer akosi zanikol.. Vlastne… od tej noci čo som videla Veľký voz pri Hrone v Rakúsku, asi bude zanikať spomienkami už stále… …nevadí… mám Mliečnu dráhu..ktorej som sa […]

…hmm.. že aké leto tohto roku… …mám pocit, že mi chce ubrať z veku, aj keď rodný list je mrcha, nepustí.. ale snaha sa cení.. tak cením si aj ja… A to v podstate len polovica leta za mnou.( A naštartovala som to teda dosť poriadne, čas vyplnený na maximum, každý boží aj ten prostý deň). A hluché dva týždne 🙁 Teda už len jeden. A mňa ubíja […]

Ani sama dobre neviem po akej dlhej dobe sa moje vnútorné chuťové bunky dostali na rad a dostali to, po čom tak dlho spolu so mnou túžili.. aj keď nečakane, no o to s väčšou intenzitou. Bála som sa ostať sama, v ostatné mesiace akosi samotu doma nevyhľadávam, skôr sa jej bojím a klasicky v tých chvíľach upadám do akejsi miernovážnej depresii. Ako bláznivá […]

…mám chuť sa vypísať.. celá celučičká.. do hĺbky, šírky, výšky, dĺžky môjho žitia, bytia, mojej duše, môjho srdca, mojej mysle, môjho dobrého i toho iného ja… …mám chuť sa vypísať do naha… neviem, aká by bola reakcia, keď by som napísala moju erotickú poviedku.. obávam sa, že za každým mojim och.. ach.. za každým pohľadom, dotykom, […]

S úžasom sledujem ako sa všetko s rýchlosťou tak neskutočnou mení.. nielen moja farba vlasov po niekoľkých rokoch, ale všetko… bývanie, práca, ľudia v mojom živote, moji najbližší a celý svet okolo. Je to prirodzené, to áno, to beriem, neberiem však tú rýchlosť… Chcela by som mať hodiny tohto sveta… Nie na to, aby som pretočila ručičkami vpred, či […]

Slovenské zdravotníctvo je také aké je, poriadne choré, krivkajúce, zrelé na invalidný dôchodok. Rozhodnutia vlády, poisťovní, VÚC, exekútorov, a podobne, my ako bežní občania neovplyvníme. Pri sledovaní správ si tak maximálne môžeme doma v tichosti ponadávať a špekulovať nad tým, ktorá strana má pravdu, ale to je asi tak všetko. O nás, bez nás, s nami a proti […]

Možno sa niekedy stretneme, hortenzia bude naše znamenie, pohľady stretnú sa a rozplačú sa nebesá. Možno však prejdú roky a my nebudeme počuť vlastné kroky, a oči ostanú slepé navždy a slzy utopíme v daždi. Možno na sklonku života, ja konečne nájdem ťa, tam kde bol si stále, v mojom srdci, v mojej hlave.