Slovenské zdravotníctvo je také aké je, poriadne choré, krivkajúce, zrelé na invalidný dôchodok.
Rozhodnutia vlády, poisťovní, VÚC, exekútorov, a podobne, my ako bežní občania neovplyvníme. Pri sledovaní správ si tak maximálne môžeme doma v tichosti ponadávať a špekulovať nad tým, ktorá strana má pravdu, ale to je asi tak všetko. O nás, bez nás, s nami a proti nám. Realita.
Ono v podstate, my bežní občania, sa aj tak nedozvieme „pravdu“ o hospodárení poisťovní, nemocníc a podobne. Ten problém sa týka síce nás, ale je mimo naše chápanie, aspoň si to myslia tí hore. A Ty občan, tráp sa ako vieš, či sa aspoň tvár, že sa vieš potrápiť.
Dá sa to pochopiť? Istým spôsobom dá. Hospodárenie štátu je predsa len vysoká škola ekonomická, a hlavne politická. Čo však v týchto dňoch nechápem, a to je otázka už niekoľkých rokoch, nielen momentálneho „krízového stavu“ zdravotníctva, ale vo všeobecnosti to akosi tak funguje už dosť dlho, sú lekári ako takí, teda ich prístup.
Konkrétne – v našom meste máme tri interné ambulancie, ktorých služby momentálne potrebujem ako soľ. Jedna pani doktorka má tento týždeň dovolenku, vraj je fajn, čo na tom, že sa tam musíš objednať, tých 3,30 si zaplatíš, aj keď by to mal byť poplatok, za prednostné vyšetrenie, a tak sa prednostne dostaneš na rad tak maximálne o dva týždne. Vyskúšala som teda služby iného internistu, u nás uznávaného, taká tá dobrá stará škola, kde je hlavne ľudský prístup. Keď som sa však dostala na rad, oznámili mi, že ma nemôžu ošetriť, pretože už majú prečerpaný limit s mojou zdravotnou poisťovňou. Fajn. Dá sa to pochopiť. Som vcelku chápavý občan. No a tretia možnosť, pre mňa absolútne neprijateľná je ísť k „pani doktorke“ ku ktorej som mala ísť ako k prvej, ale nechcem ani za toho oného! Prečo? Kvôli nej, kvôli jej zdravotnej sestre. Kvôli jej arogantnému správaniu, povýšenosti, neľudskosti.
Pýtam sa kde sa možno sťažovať na niečo takého, s čím sa človek takmer bežne stretáva v ambulanciach. Keď nás zle obslúžia v obchode, či na úrade, na pošte, či ako vodič autobusu po nás nahúka, máme sa kde sťažovať. Ale kde, ak sa to týka lekárov, ktorí sú sami sebe pánmi? Ako bojovať s ich aroganciou, miestami hrubosťou, zvlášť, keď nemáme na výber iného lekára? Ako im skresať hrebienky, a vyviesť ich z omylu, že ak majú pred menom titul MUDr. ešte ani zďaleka nie sú bohovia.
Mrzí ma to. A častokrát som to videla, ako do chorej, starej pani nakričali…. Viem, že práca s ľuďmi je ťažká, v akejkoľvek oblasti…Viem, že zachraňovať ľudské životy, je neskutočne ťažké… Viem, že pracovať v dnešných pomeroch zdravotníctva zrejme nie je med lízať (aj keď… videli ste nejakého lekára chodiť na trabante, napr.?)…ale…
v Hippokratovej prísahe sa píše – citujem:
„Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.
Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia.
Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“
…budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím – a kto ochráni nás pred krivdou spôsobenou nimi samotnými?
…vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým – dobré slovo, ľudské pohladenie, častokrát je liekom na bezmocnosť v ktorej sa chorý človek nachádza.
…ak ju poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak…hm..pravdy, úcty a ľudskosti sa človek mnohokrát nedovolá, žiaľ.
A tak, či si chorý, trápi Ťa niečo, ledva žiješ, či máš alebo nemáš na výber, si odkázaný na pomoc od ľudí, ktorí prisahali.. a čo na tom, že slová z prísahy sa stali len slovami, Ty občan tráp sa ako vieš, poprípade sa aspoň tak tvár, lebo s ľudskou nemorálnosťou, drzosťou a aroganciou nikdy nevyhráš…
…je to spravodlivé, správne, ľudské a morálne???… nie, ale aj také vie byť zdravotníctvo.
P. S.: Viem,a mnoho krát som mala šťastie na skvelých lekárov, a zdravotnícky personál, im všetka česť. Škoda len, že im niektorí z ich vlastných radov čiernia meno.