…hmm.. že aké leto tohto roku…
…mám pocit, že mi chce ubrať z veku, aj keď rodný list je mrcha, nepustí.. ale snaha sa cení.. tak cením si aj ja… A to v podstate len polovica leta za mnou.( A naštartovala som to teda dosť poriadne, čas vyplnený na maximum, každý boží aj ten prostý deň). A hluché dva týždne 🙁 Teda už len jeden.
A mňa ubíja nečinnosť… týždeň som to ako tak vydržala, radšej som bola od rána do večera v práci.. No aj tej mám plné zuby, tej nečinnosti v tej práci.. Chce sa mi žiť. A na dve veci je, že všetci použiteľní na užívanie si sú kdesi kamsi v prdeli, buď že rovno hlavné mesto SR, alebo že hen dovča v Chorvátsku, alebo pre istotu ďaleký východ..
Nie žeby tu u nás boli ľudia nepoužiteľný, to nie.. sú.. len si teraz užívajú kdesi kamsi celkom mimo. A tak nemám s kým ísť na jazz.. lebo tí, čo tu ostali sú síce použiteľní, no na jazz vôbec nie.
Dostala som pred týždňom odkaz, že buď mám štrikovať alebo čítať knihy. Šiša síce som, ale až taká, že v lete štrikovať, to nie. A kniha? Aká? Mám pocit, že do rúk sa mi teraz dostanú len tie nečítateľné pre toto moje obdobie letné. Ani tak, ani tak.Takže znova a zas, vymýšľam „hlúposti“. Ťukám do PC, zabíjam nudu, tvárim sa, že som bohovo oddýchnutá a svieža, aj pri 29,3 stupňoch Celzia. Usmievam sa, som milá, v duchu hesla – dyg aká prítulná..
No v skutočnosti by som niekam šla.. na koncert… do divadla.. do kina.. grilovať si… či len tak večer na prechádzke s Cornéliou rozoberať nesmrteľnosť chrústa s niekým…
(Prídem domov, dávam sprchu, beriem Cornéliu, a kopec nad sídliskom to istí.)
Nech vám tento horúci deň rýchlo prejde, a pri jazze si spomeňte na mňa 🙂