Je sobota ráno, pre mňa pracovné, ako po niekoľko ostatných týždňov. Čas a dni sa mi zliali do jednej dlhej, veľkej, búrlivej rieky, ktorá popod moje okná uteká, a akosi zabudla, že ja stojím na brehu.. ale to je dobre. Nechcem, aby ma táto rieka vzala so sebou.. ešte nie. 🙂
Moje prežité v ostatných dňoch akosi zapríčinili, že som sa nachádzala v absolútnom stave šialenstva, chaosu, paniky, zúfalstva a zlosti. Hnevala som sa hlavne na to, že som svoje pocity nevedela zvládnuť, ovládnuť, potlačiť, otočiť, no a hlavne pochopiť. Pri mojom znamení to nie je síce nič výnimočne, výnimočne som však takou nechcela byť. Odniesol si to hlavne Tárajko, tomu som teda dlžná už dve čokolády. Ale keďže aj on je vzdušné znamenie, isto iste pochopí.. 🙂 A keď nie.. uvidíme.
Ono sa to začalo všetko pred niekoľkými týždňami pri Hrone v Rakúsku.. Veľký voz vtedy zastal predomnou a naložil na mňa kúsok iný náklad.. a neskôr ako ukázal výklad leštičky gulí, mala som minulostný náklad spracovať, a ísť ďalej.. inde.. No so stratami sa ja ťažko vyrovnávam. Nechcem strácať to dobré v živote, nechcem platiť dane, za to pekné… (hm, asi preto platím stále pokuty:))
K leštičke gulí ma vyprovokoval ísť Tárajko… čo asi veľmi dobrý nápad nebol… dostala som šancu, teda karty..ktorým môžem aj nemusím veriť.. no zrazu som si prečítala príbeh o lodičke, ktorá môže zakotviť v správnom, dobrom prístave… a mám z toho neskutočný chaos. Nechcem byť detinská, na to mám už dosť rokov, a veriť výkladom… no už je tu to ALE.. ktoré inokedy milujem, teraz ma rozchaosil celú….
čomu veriť?
Kartám?
Snom?
cigánočke?
Chcem veriť predovšetkým sama sebe.. a chcem mať nádej, že bude dobre.. chcem, aby sa splnili sny.. chcem byť šťastná.. chcem si odpustiť.. a nechcem byť teraz v práci, ale zababušená v perinách ešte sladko spať…a mať pokoj na duši.. a robiť iba to, čo sa sluší…
utekám.. do práce..
Vám prajem krásnu sobotu, bez chaosu a s úsmevom na perách..
Celá debata | RSS tejto debaty